Májová jabloň.

ružová spoveď anjelov v holej pravde šedých dní

nádej storočia, prišla, vidí, zvíťazí,

nepopierateľná, skutočná, Amorovými šípmi rozkvitla

sľubuje tak veľa, nespútané pokušenie raja, plachou drzosťou sa objaví,

akoby hovorila rozdýcham zimu z tvojich kostí,
 zvediem ťa do krásy divokosti,

som múza nedonosenej jari a ty si prvá čo sa poddá

fatamorgáne krehkých očí,

leto zostarne a čas zomelie tie čarovné putá

spomeň si vtedy na mňa, na voňavú blaženosť, čo vždy víťazí

spomeň si na lásku

Hodiny

striedme tóny vesmíru

ticho tetované vo mne sa bezstarostne túla

bosá studňa bosých rán, sladký oceán

rozprestrela som skrčené srdce do tvojich vĺn

plaché výhonky skúmajú kolísku

už sa nemôžu vrátiť ani umrieť v náhlom mraze tvrdých povinností

už sa nevrátia,
 sú tu

ako ja, nebo ich víta a

čas neexistuje

Ráno.

ráno, biele ráno a jeden mrak čo sa vezie s nami

otáča svet náš malý

vlak čo nesie budúcnosť nezastaví,

farby sa vlnia ako zem za oknami

v tomto rozopnutom svete, v úzkych očiach

spomienky umierajú ako hviezdy

stovežaté chvíle odložené na kľúč,

sláva romantikom tí kráčajú po vode

napriek zvykom

to len my sme ako vychodené koľaje

s večným otáznikom

ale

dnes ma nájdeš v daždi, vo vetre, v kameni na ceste

v búrke ktorá patrí iba nám

v detskom plači, dnes je ráno biele

 a ja som soľ utopená v tebe

dnes sme tu navždy