CENA EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE MIEST MIERU Viktória Laurent Škrabalová   A život ide ďalej...   Kdesi nad hlavou čuší   Slnečný kotúč.   V ihličí páperie   Obliepa zelenú   Potriasajúc si   Rukou s vetrom.   Mlčím aj ja.   Vo vrave okolia   Prevaľuje sa čosi   V tráve.   Vyzlečené pádom,   V ružovosti pretínanej   Cestami žiliek,   Batolí sa sťažka vtáča.   Ešte netuší koniec   A lesný kompost vopred   Vypustí grg   Kolobehu života.       Plavkyňa nocou   Pár záberov na   Hodvábnej hladine   Temných záhybov.   Rozčerené svetielka   Špendlíkových hlavičiek.   Vidím ťa v asfaltových tieňoch.   Som plavkyňa nocou.   Nočným kraulom,   V sprievode chrápajúcich   Sirén,   Ukolíšem sa do bezvedomia.   Odtlačím do ruchu   Krokov insomniakov   Brázdu.   Každý pľuvanec   Vyrastie v nej   Do nových snov.   Pred svitaním,   Tým ružovým usíňaním noci   V mlákach po   Rannej toalete,   Zakotvím   V tvojom náručí.   Žijeme pre moment   Prehŕňam sa útrobami   Bledomodrej.   Večnosť je lož.   Tak ako svetlo   Prerážajúce pomedzi listy   Zelenej kupoly,   Kde zrastám sa s kôrou.   V momente tŕnia   Vytrhnem sa zo špičky.   Zohraté dotyky   Míňajú sa.   Vošiel medzi nás hlad.   Cez deň bzučí v hrudi,   V noci zavýja na mesiac.   V jeho stopách rastie   Vlčí mak.   Viac ako tritisícšesťstopäťdesiat dní   Ťa nepoznám.   A túžim ešte viac.   Si horúca bodka   Za dlhým chladným dňom.   Každým návratom   Rozlievam sa,   Aby mohla som stuhnúť   Do novej podoby.