1. miesto v žánri Poézia I. kategória - do 20 rokov Faustína Nguyenová Len útržok známej tváre, vkráda sa do nacvičujúceho rámusu. Ako myška. Popri radostnej snahe, ktorá potajmo vzpiera hlas ako dve kovové tyče šúchajúce sa o zem. Uprela pohľad na oranžového huslistu. A až vtedy, zočím jej žiariacu sivú. Otvorené starobylé okno, impresionistická kakofónia a oslnené stromy ktorým ona dáva filmový pokoj. Kebyže mám fotoaparát, odfotím ju. Ten pokoj a vyrovnanosť, aký sálal jej obraz hľadiaci do tučnej kocky ma navrátil do minulosti. Drevené koráliky na tenkom zápästí. Modré plátenky, biely sveter. Pásikované ružové ponožky, pod ňou pohodená látková azúrová taška. Dokonalé dieťa kvetov. A tá kobaltová čelenka so sedmokráskami mi znova otvára starú učebnicu angličtiny. Srnie oči si všimli moju pozornosť. Usmiala sa na mňa. Ani ten trochu pokrivený zub by som na nej nezmenila. Taká bola krásna. Zavolá ma skladateľ. Zabudnem na ňu na chvíľu, len aby som ju tam zas našla rovnakú, a aby mi priateľ z kníhkupectva pripomenul, že nič čo poviem nie je pravda. |